Zvládanie náročných situácií

Ako zvládať náročné a záťažové situácie?

Sú obdobia, keď sa cítime nenaplnení, životom ošlahaní, znechutení a unavení. Na základe rôznych vonkajších alebo vnútorných vplyvov sa rozplynú ideály, stratíme chuť ďalej bojovať za svoje predsavzatia, sny a ciele.

Len tak zo zaujímavosti som sa začítala do odborných štúdií, ako tieto záťažové situácie zvládať a netušila som, že v jednom z nich som sa kedysi aj ja nachádzala. Preto by som vám rada stručne priblížila charakteristiky jednotlivých štádií a ich sprevádzajúcich prejavov. Ak sa náhodou aj vy v niektorom z nich objavíte, prezradím vám, ako z kola von.

Osobnosť človeka sa vyvíja podľa rôznych vplyvov. K najzákladnejším patrí rodina, kde človek vyrastá a formuje sa. Okrem rodiny je to škola, prostredie, kde sa častejšie pohybuje, ľudia, s ktorými sa stretáva, ale tiež aj najrozličnejšie životné podnety a udalosti. V živote na nás však často pôsobí aj množstvo ďalších neželaných a nepriaznivých faktorov a okolností, že niekedy môže byť jeho schopnosť sa s nimi vysporiadať ohrozená.

Najčastejšie sa to prejavuje formou stresu. Stresom sa označujú všetky situácie, ktoré vyvolávajú napätie. Sú to psychické a emočné reakcie, ktoré majú dopad na duševné a telesné ohrozenie. Stres je súčasťou života. Je to stav, ktorým organizmus reaguje, keď je v stave ohrozenia. Ľudský organizmus je dobre vybavený voči zaťažkávajúcim lekciam stresu, no dnešná doba kladie na každého jednotlivca také nároky, že organizmus častokrát to množstvo nedokáže zvládať.

Následníkom stresu je frustrácia. Je to psychický stav, ktorý je najčastejšie vyvolaný neprekonateľnými prekážkami na ceste k cieľu. Vzniká tiež ohrozením alebo oddialením niečoho, čo chceme dosiahnuť, prípadne znemožnením uspokojiť svoju potrebu. Môže byť vyvolaná fyzicky, napríklad nedostatkom potravy, alebo psychicky vplyvom správania inej osoby.

Biologická frustrácia môže byť spôsobená napríklad malým vzrastom, obezitou, plešivosťou a pod. Vnútorne a teda psychicky sa prejavuje hanblivosťou, plachosťou, výčitkami svedomia, pocitmi viny, slabou vôľou či nedostatkom úsilia. Najčastejšou reakciou je agresia, ktorá sa prejavuje zlosťou, zúrivosťou, nadávaním, ohováraním či závisťou.

U niekoho sa prejaví regresia, čo je pokles správania do primitivizmu, miestami až do detských reakcií. Títo nešťastníci často pripisujú svoje zlyhanie a slabosti na vinu iným osobám. No a keď je človek už takto frustrovaný, tak na dvere zaklope najčastejšie pán Konflikt.

Tento neprajník sa môže tváriť ako udalosť alebo spoločenský proces, v ktorom sa jednotlivec (alebo skupina ľudí) snaží o dosiahnutie a uspokojenie vlastných potrieb alebo realizáciu záujmov, a to podriadením si alebo až zničením jednotlivca (alebo skupiny ľudí) snažiacich sa dosiahnuť podobný alebo identický cieľ.

Konfliktom tiež vzniká napätie a je príčinou úzkosti. Konflikt však nemusí byť vždy deštruktívny. Môže byť aj východiskom riešenia problémovej situácie. Dôležité je rešpektovať rozdielnosť a zaujať adekvátny postoj.

To najnepríjemnejšie, čo nás môže postretnúť, je syndróm vyhorenia. Je to psychický stav, ktorý nesplnil dané očakávania. Vyskytuje sa predovšetkým v oblastiach pri práci s ľuďmi, ale často aj v partnerských vzťahoch. Príčinou je emočná opotrebovanosť a celková únava.

Vyhorenie je však omnoho závažnejšie ako predchádzajúce syndrómy. Dominuje tu pocit únavy, nechuti do ničoho, depresie a beznádeje. Hrozí pri ňom aj spustenie vážnejšej psychickej poruchy a závislosti rôzneho druhu. Oproti stresu sa častejšie objavuje u ľudí, ktorí sú intenzívne zaujatí a zapálení svojou prácou, majú vysoké pracovné a osobné ciele alebo sú až priveľmi citovo naviazaní na svojho partnera.

Syndróm vyhorenia je často dôsledok pracovného preťaženia alebo psychického či emocionálneho vypätia a neschopnosti regenerovať sily. Človek prestane cítiť nadšenie, všetko vidí čierne, nevie sa sústrediť, trpí nespavosťou, nedostatkom času, opätovania citov, cíti sa unavený, je na seba kritický a pod.

Ak vás zaujíma téma zmeny, prečítajte si viac v mojom článku Dovoľte zmene, aby aj u vás nastala

Keď už nepociťuje z ničoho radosť, keď ho otravuje prítomnosť iných ľudí, má tendenciu uchýliť sa k návykovým látkam, len aby tento stav nejako prežil, keď sa na niekoho bezmocne rozkričí alebo prepukne v bezmocný plač, to sú práve už začiatočné príznaky vyhorenia.

Pokiaľ si tieto prvotné príznaky nerieši, tento stav ho môže doviesť do akútneho stavu, keď pri rozčúlení pociťuje už aj zdravotné problémy, ako je napríklad tlak v hrudníku, bolesť srdca a pod. Často ho doprevádzajú myšlienky bezvýznamnosti, bezmocnosti a márnosti.

Chronické príznaky sa prejavujú tak, že sa snaží vyhýbať akejkoľvek práci, rozhovorom s inými ľuďmi, stráca záujem a silu riešiť každodenné bežné rodinné či pracovné povinnosti, odmieta hovoriť o svojich problémoch aj s najbližšími osobami a úvahy o nezmyselnosti bytia sa stupňujú. V tomto stave si nie je schopný priznať, že má psychické problémy a že je už takmer nutné vyhľadať odbornú pomoc. Ide o totálne citové, telesné a mentálne vyčerpanie.

Syndróm vyhorenia je takým tichým pokrytcom. Rozvíja sa celkom nebadane a postupne. Dopracovanie sa do posledného štádia trvá aj niekoľko mesiacov či rokov. Dôležité je rozpoznať príznaky, ktorými sú nadšenie, emocionálne a fyzické preťaženie, strata empatie a pod., a venovať im dostatočnú pozornosť.

Každý z nás má odlišnú úroveň zvládania psychickej záťaže a odolnosti voči vonkajším okolnostiam. Ľudia, ktorí sú sebavedomejší, primerane zaujatí prácou, koníčkami, rodinou, priateľmi, rôznymi náboženskými alebo kultúrnymi podujatiami, prežívajú aj ťažšie zvládnuteľné situácie lepšie a optimistickejšie. Dokážu sa dokonca z nich poučiť a aktívne sa s nimi popasovať.

Tí slabší jedinci, ktorí nie sú z rôznych dôvodov vyzbrojení na to, aby tieto záťažové situácie dostatočne úspešne riešili, môžu na sebe, pokiaľ majú tú vôľu, popracovať. Existujú metódy, ktorými môžu získať schopnosť všetky uvedené situácie zvládať a posilňovať.

V prvom rade si to vyžaduje dodržiavať vyvážený životný štýl s dôrazom na zásady psychohygieny, akými sú dostatok spánku, aktívny pohyb, hodnotné stravovanie a podobne, ale nezabúdať hlavne na odpočinok. Ďalej pestovať priateľské vzťahy na pracovisku, plánovať svoj voľný čas, udržiavať odstup od klientov, vyhýbať sa rutine, ventilovať emócie, naučiť sa zvládať konflikty, udržiavať si záujmy, neustále sa vzdelávať, dopriať si dovolenku, meditovať…

Ak vás zaujíma téma životného štýlu, prečítajte si viac v mojom článku Ako si vytvoriť zdravé návyky a vydržať pri nich

Jednou z metód je napríklad aj to, že nebudete iba zdieľať svoje myšlienky, ale naučíte sa počúvať druhých. Nebudete mať obavy opýtať sa na názor druhých, získať spätnú väzbu a snažiť sa zdokonalovať. Žiť v prítomnosti a mať víziu, ktorá vás bude posúvať ďalej. Usilovne pracovať na svojich cieľoch. Všetko oceniť a vyjadriť vnútorným postojom vďačnosti, vedieť sa vyrovnať so svojimi zlyhaniami, zvládať odmietnutia, učiť sa trpezlivosti.

Silnejší jedinec to dokáže uvedomením si svojej situácie zvládnuť aj sám. Pre tých, ktorí sa už dobre poznajú a vedia, že pri ďalšom kroku by ich možno bolo treba trochu postrčiť a pomôcť im, je už dnes vytvorených množstvo seminárov, videokurzov, príručiek, pobytov a pod., ktoré môžu absolvovať osobne alebo prostredníctvom internetu.

Ak pociťujete niektoré z opísaných príznakov, môžete sa pokúsiť si pomôcť sami z tepla svojich domovov stiahnutím si príručky zdarma, ktorá vás povedie krok po kroku k žiadanej harmónii: Umenie žiť