Odpúšťanie v partnerskom vzťahu

Krásny deň, možno ste si prečítali článok, na ktorý som vás odkazovala v minulom e-maile o odpúšťaní ako o ceste, ktorá vedie k vnútornej slobode.

Svojím vnútorným nastavením a myšlienkami, ktoré dokážeme mať pod kontrolou, môže človek veľa situácií omnoho lepšie zvládať, a tým aj svoj život riadiť tak, aby sa cítil dobre. O to viac, ak žijete v partnerskom vzťahu.

Odpúšťanie v partnerskom vzťahu

Nejaké maličkosti ani nestoja za zmienku. Čo sa však týka odpustenia partnerovej nevery, to je veľmi chúlostivá téma. Dotýka sa tej najcitlivejšej zložky v rade emócií. Pri odpúšťaní medzi partnermi však často ide po akte odpustenia akoby o vynesenie súdu o vine a treste. O tom, čo si ten človek zaslúži, aby si odpykal svoj trest.

Často si neuvedomujeme, že ten, čo odpúšťa, sa dostáva do úlohy agresora a väčšinou dáva podmienky, čo ten druhý má a musí, aby vzťah zostal funkčný.

Obaja partneri to vnímajú celkom rozdielne a navzájom nedokážu akceptovať osobnosť a potreby previnilca. Často sa z agresorov stávajú krutovládcovia a častokrát to končí rozchodom.

Preto by bolo medzi partnermi vhodné prijať dynamiku, ktorá je miernejšia a vedie ku kladnému výsledku trochu inou cestou.

Schodná cesta je prevzatie zodpovednosti za to, čo sa stalo, ale v každom prípade aj za to, čo tomu predchádzalo. Prevzatie plnej zodpovednosti za všetky skutky na všetkých úrovniach. Pretože to, kde sa práve nachádzate, je následok rozhodnutí z minulosti.

Partneri spolu tvoria vzájomnú energiu. Nič sa nedeje len tak pre nič a nikto nemá kompetenciu obviniť toho druhého a dávať mu trest, aby si to odčinil.

Vyššou formou odpúšťania je hlboké uvedomenie, prijatie a zmierenie sa s tým, čo sa stalo. So všetkým, čo to so sebou prinieslo a za práve túto cenu.

Žite a nechajte aj tých druhých, aby žili. Ponechajte kompetencie a slobodnú vôľu „obžalovaného“ v jeho rukách, aby sa mohol rozhodnúť, či preberá zodpovednosť za to, čo sa stalo a čo tomu predchádzalo.

Buďte pripravení na to, že prijatie je niekedy omnoho ťažšie a náročnejšie ako odpustenie.

Prijatie znamená oslobodiť sa od energie partnera. Náš život netvoria udalosti, ktoré nám doňho vstupujú, ale to, ako s nimi nakladáme a ako na ne reagujeme. Udalostiam, ktoré nás životom sprevádzajú, predchádzajú takzvané primárne zranenia.

Ide o naše prežitky približne do siedmeho roku života, keď mali byť zabezpečené naše fyzické a emocionálne potreby. Aj pri tej najlepšej snahe našich rodičov nie vždy to tak bolo, čo sa na nás patrične aj podpísalo. Primárne zranenia sú energetické odtlačky bolesti a psychosomatických zranení z detstva.

Tieto prežitky na úrovni primárnych zranení nás sprevádzajú, vynárajú sa a spôsobujú psychickú bolesť. Práve preto potrebujeme byť prijatí takí, akí sme. Bez posudzovania, odsudzovania, bez príkazov a zákazov…

Téma našich primárnych zranení je kľúčom, ktorý nám umožňuje neskutočne veľa pochopiť nielen o našich vzťahoch, ale aj nás podporiť v tom, aby sme prevzali zodpovednosť za kvalitu celého života.

Primárne zranenia?

Do prvého roku nášho života je primárnou potrebou absolútna starostlivosť o fyzické potreby, ako jedlo, spánok a fyzický kontakt. Hneď po narodení sme zostávali bez fyzického kontaktu s matkou, z čoho si nesieme v batohu, že naše potreby nie sú podstatné.

Že potreby iných ľudí sú omnoho podstatnejšie. Snažíme sa zaslúžiť si lásku a pozornosť tým, že robíme všetko možné pre ostatných. Do tretieho roku života dieťa začína prejavovať emočné potreby. Svojím ja si dieťa vydobýja svoje miesto, svoju osobnosť a bezvýhradné prijatie.

V tomto období najčastejšie vzniká strach z opustenia a pocit, že lásku si musí zaslúžiť.

Neustále nad nami bdie nejaká autorita. Stále nás niekto vedie, kontroluje, usmerňuje… Prejavuje sa úzkosť, aby sme neurobili chybu… Neschopnosť niečo si dopriať — dovoliť, a to má za následok zranenie autority.

Postupne dieťa nadobúda pocit, že keď neboli jeho potreby dôležité v ranom štádiu detstva, tak si asi nezaslúži, aby sa k nemu niekto správal láskavo.

Nevieme niečo prijať len tak. Nevieme len tak povedať nie a postaviť sa za seba. Nevieme dať hranicu tam, kde nám to už nevyhovuje. Takto vzniká zranenie nezaslúženia.

Energia nenaplnenia sa vytvorí pocitom, že neexistuje spôsob, ako si naplníme svoje potreby. Všetko si musíme zaslúžiť a vydobyť.

Funguje to na autopilota, riadené naším podvedomím. Všetky tieto zranenia sa budú prejavovať dovtedy, kým s tým nezačneme pracovať, kým neporozumieme tomu, odkiaľ tá bolesť prichádza.

Často máme pocit, že to je náš partner, ktorý nám spôsobuje bolesť, a cítime sa v pozícii obete. Často nás sprevádza silný pocit, že niečo nerobíme správne a dostávame sa do stavu zúfalstva, bezmocnosti a vnútornej bolesti.

Primárne zranenia nám prezradia, že to nie je partner, kto nám spôsobuje utrpenie, zúfalstvo, bolesť či strach. On nám iba ukázal, kde máme my to naše bolestivé miesto.

Tým, že stále pozeráme viac na toho, kto nám to akože spôsobuje, namiesto toho, aby sme sa zamerali na to boľavé miesto, robíme stále tú istú chybu dookola. Primárne zranenie je to, čo potrebujeme ošetriť, prijať, uvedomiť si… a zmeniť v nastaveniach hlavy.

Keď vy niečím partnera zraňujete, dotýkate sa jeho boľavého miesta. Uvedomením toho sa vám môže riadne uľaviť.

Často o tých bolestiach primárneho zranenia nevieme, tak to pripisujeme nášmu partnerovi. Aj keď potom toho partnera vymeníme, pri ďalšom sa odohrávajú podobné scenáre.

• Treba začať skúmať, prečo sa to deje.
• Prečo to, čo partner robí, ma bolí?
• Čo je to, čo nám spôsobuje bolesť?

Posunúť sa z konceptu a uvedomiť si, že treba niekomu odpustiť a uzdraviť svoje boľavé miesto, a to nielen odpustením niekomu, ale možno aj tým, že nám má byť odpustené. Odpustite si sami. Každý je zodpovedný za svoje zranenia a za svoje hranice.

Ak vám na vzťahu záleží, mali by ste vyjsť v ústrety svojmu partnerovi a pomôcť mu preliečiť jeho boľavé miesto.

Vnímajte súvislosti — takzvané zrkadlenie — a presmerujte pohľad do seba, pracujte s boľavými miestami. Preberte zodpovednosť za svoje reakcie a uvedomte si, že aj keď vás partner opustí, tak sa vám vytvoria ďalšie nové príležitosti.

Nad vami predsa nie je žiadna trestajúca autorita, ak to nedovolíte. Venujte pozornosť sebe, môžete si dovoliť robiť, čo chcete a dopriať si, čo potrebujete…

Keď začnete pracovať vo vzťahu s energiou z pozície zodpovednosti za svoj vlastný život, váš vzťah môže začať rásť a kvitnúť. Môže sa stať pevným základom na otvorenie sa navzájom. Na preskúmanie bolestí, ktoré sa dookola objavujú a získať z toho obrovské množstvo sily do vášho života.

S úctou Beta Pavle